Genetické paradoxy 1 - Biológia a genetika kanárikov

Genetické paradoxy 1 - Biológia a genetika kanárikov

chovateľ farebných kanárikov

Prejsť na obsah
Odporúčam do Vašej pozornosti:
- genetické pojmy:
- Mendelove zákony:
- genetické paradoxy:
- mutácie:
- kríženie:

Genetické paradoxy 1

Genetika > Genetické paradoxy

Tento článok autora bol zverejnený v časopise Nová Exota - v č. 7-8/2018.


Už niekoľko rokov sa zaoberám štúdiom genetiky kanárikov z dostupných literárnych, ako aj internetových zdrojov. Pritom som našiel problém, na ktorý som už upozornil niekoľkých popredných chovateľov a znalcov. Nikto sa však k tomuto problému zatiaľ nepostavil konštruktívne. Zarazila ma odpoveď renomovaného posudzovateľa, citujem „­­s genetikou to nemá nič spoločné", koniec citátu. O čo vlastne ide? Aj začiatočníci vedia, že lipochrómové, ale aj melanínové kanáriky, sú buď intenzívne alebo neintenzívne. Už menej často vedia chovatelia, hlavne tí, ktorí sa nezaujímajú o výstavy, že ide o Kľúč C.O.M., o nomenklatúru farebných kanárikov (Lipochróm I-VI, Rad a-d, Melanín 1-11, Kategórie A-C a doplnkový faktor R). Uznávaný odborník Mgr. Radomír Veselý z Olomouca v mesačníku Nová Exota, ročník 2013, číslo 11, str. 29 hovorí. „Pod pojmom kategória sa chápe štruktúra operenia označujúca intenzívneho vtáka A a neintenzívneho vtáka B. Do kategórie sú zaradené aj mozaikové vtáky CI (samičie znaky) a CII (samčie znaky)“.
 
A tu vzniká "môj 1. problém".
Totiž intenzita farby, hĺbka, či sýtosť farby, sa dedí autozomálne, dominantne, voľne – dedičnosť nie je viazaná na pohlavie. Chovné páry sa majú vytvárať z intenzívnych a neintenzívnych kanárikov a je úplne jedno, ktorý vták má aké pohlavie. Potomstvo bude aj intenzívne aj neintenzívne. Konkrétne: po intenzívnom samcovi a neintenzívnej samičke budú synovia aj A, aj B a dcéry tiež A, aj B. Potomstvo bude rovnaké, aj v prípade, keď vymeníme pohlavie chovného páru. Teda - ak chovný samec je neintenzívny a samička intenzívna.
 
Ale mozaika je podľa mňa kresba! Je to presné rozloženie červenej alebo žltej farby (aj zmutovanej na slonovinu) na štandardom požadovaných miestach. Dedí sa gonozomálne, dedičnosť tohoto znaku - je viazaná na pohlavný chromozóm (Z). Mozaika sa podľa Waltera Wienera geneticky označuje dvomi alelami (U,u), podľa už spomínaného nemeckého autora Norberta Schramma alelami (u+, u) (www.kanarien-schramm.de). Nemozaikový samec má genotyp IBIBZ(u+)Z(u+), nemozaikový samček - heterozygot, štiepiteľný na mozaiku má genotyp IBIBZ(u+)Z(u). Mozaikový samček má zápis genotypu IBIBZ(u)Z(u). Samice sú hemizygotné a preto nemozaiková samička má genetické označenie IBIBZ(u+)W, a napokon mozaiková samička má genotyp IB IB Z(u)W.

Ako vidno, jedná sa o dve samostatné, geneticky podmienené kategórie, dva odlišné pojmy, intenzitu – ktorá sa dedí autozomálne a mozaiku – ktorá sa dedí gonozomálne. Prečo je potom mozaika (C) zaradená do kategórie spolu s intenzitou (A,B)? Nemôžeme predsa miešať dve veci: intenzitu a mozaiku, Nemci vravia „Intensitätsfaktor“- Mosaikfaktor“. Miešame školácky povedané, hrušky s jablkami. A toto sa javí ako geneticky problém – genetický paradox. Napriek tomu niektorí aj „skúsení“ chovatelia tvrdia (osobne nezdieľam tento názor), že mozaikové vtáky tak lipochrómové, ako aj melanínové, môžu byť intenzívne aj neintenzívne. Ale len odborník ich dokáže rozlíšiť. Ak (C) môže byť (A) alebo (B), potom to potvrdzuje skutočnosť, že A, B, a C nemôžu patriť do jednej kategórie.
Uvediem vymyslený príklad. Farebné kanáriky môžu byť podľa tohoto: „hrušky“= (A), „jabĺčka“= (B) a „slivky“= (C). Pritom „slivky“ (C) môžu byť alebo „hrušky“ (A) alebo „jabĺčka“ (B). Jednoznačný nezmysel aj pre deti 1. stupňa základnej školy! Toto tvrdenie neberie do úvahy genetickú podstatu dedenia týchto znakov. Nič proti dišputu, ale je to proti logike. Bolo by žiadúce tento problém riešiť na vyššej úrovni, veď nomenklatúra C.O.M. nie je uzavretý systém, je otvorená novým trendom, novým druhom kanárikov, novým mutáciám FK a bolo by nevhodné zostať vedome v chybnom zmýšľaní.

A napokon, čo keď je to paradoxne trochu ináč? Čo ak, „otcovia – tvorcovia“ dokumentov C.O.M. nemali pri tvorbe nomenklatúrneho systému kde zatriediť mozaiku (C) a tak ju násilne zaradili k intenzite. Paradoxne bez genetických aspektov. Aby sme si urobili svoj vlastný záver, zopakujem vetu z úvodu tohto článku (4. riadok zhora). Zarazila ma odpoveď renomovaného posudzovateľa, citujem „s genetikou to nemá nič spoločné", koniec citátu. Tak, ako to je?

   
Žltý lipochrómový intenzívny kanárik, tzv. A-čko



Žltý lipochrómový neintenzívny kanárik, tzv. B-čko

 


Červený lipochrómový kanárik intenzívny A-čko (v pozadí) a neintenzívny B-čko (v popredí)




Červenosaténový mozaikový kanárik (melanínový), samček CII




Žltoachátový mozaikový kanárik (melanínový), samička CI




Žltý mozaikový kanárik (lipochrómvý), samček CII




Žltý mozaikový kanárik (lipochróvý), samička CI


Citované: Veselý, R.: Nová Exota, ročník 2013, číslo 11

Obrázky sú prevzaté z internetu.

Pozri:  www.zchke.sk/exoty/vystavne_skupiny.pdf                        
  ..............
Autor: RNDr. Ondrej Molčan

bandyleo@gmail.com

Návrat na obsah