Lipidy - Biológia a genetika kanárikov

Lipidy - Biológia a genetika kanárikov

chovateľ farebných kanárikov

Prejsť na obsah
Odporúčam do Vašej pozornosti:
- genetické pojmy:
- Mendelove zákony:
- genetické paradoxy:
- mutácie:
- kríženie:

Lipidy

Chémia


Organické látky tvoriace živú hmotu

Lipidy, tuky

Lipidy alebo zjednodušene tuky sú produkty rastlinného, alebo živočíšneho organizmu. Tvoria súčasť protoplazmy buniek alebo sú uložené v rastlinných semenách, v živočíšnych tkanivách ako zásobné látky, teda zdroj energie. Rozlišujeme jednoduché a zložité lipidy. Jednoduché lipidy majú vo svojich molekulách viazaný zvyšok acyklických (uhlíkatý reťazec nie je uzavretý) vyšších mastných kyselín so zvyškom alkoholu. Toto zloženie majú tuky a vosky.

Tuky sú po chemickej stránke estery glycerolu, čo je trojsýtny alkohol C3H5(OH)3 a vyšších mastných kyselín. Kyseliny sú vždy jednosýtne – majú len jednu karboxylovú skupinu –COOH. Sú buď nasýtené, ako kyselina palmitová C15H31COOH a kyselina stearová C17H35COOH bez násobných chemických väzieb, alebo nenasýtené: s jednou dvojitou väzbou kyselina olejová C17H33COOH, s dvojitými väzbami kyselina linolová C17H31COOH, s tromi dvojitými väzbami kyselina linolénová C17H29COOH. Všetky tri uvedené karboxylové kyseliny sú olejovité kvapaliny s priamym nerozvetveným uhlíkatým reťazcom, majúc najčastejšie 16 alebo 18 atómov uhlíka (C16 a C18). preto sa označujú ako „vyššie mastné kyseliny“.

Konzistencia tuku závisí od vzájomného pomeru esterifikovaných nasýtených a nenasýtených kyselín. Ak sú v prevahe nasýtené karboxylové kyseliny potom je tuk tuhý (loj), polotuhý až mazľavý (masť). Ak prevažujú nenasýtené kyseliny: spomínaná kyselina olejová, kyselina linolová, kyselina linolénová, je tuk tekutý, čiže kvapalný (olej).
Čisté tuky sú bezfarebné, bez chuti a zápachu. Prípadná zmena farby a pachu je podmienená prítomnosťou látok, ktoré sú v nich rozpustené. Perie vtákov je tvorené okrem iného beta-keratínom, je to vláknitý proteín, v ktorom sa môžu, ale nemusia nachádzať pigmenty. Pigmentové sfarbenie peria delíme na tzv. tmavé – melanínové (farby čierna, sivá, hnedá, červenohnedá) a na tukové, lipochrómové - karotenoidové (červená, žltá, biela). Melanínové pigmenty majú úplne iný fyzikálno-chemický charakter, ako lipochrómové karotenoidy. Doporučujem pozrieť fotografie nádherných farebných kanárikov na: http://www.kleintiere-schweiz.ch/resources/4/uploads/Farbenkanarien.pdf




Obr. melanínový FK: červený achát mozaikový CII – samček





Obr. lipochrómový FK: červenomozaikový CII - samček



Obr. lipochrómový FK: dominatne biely (vidno žltú farbu v krídle)


A práve karotenoidy sú dobre rozpustné v tukoch a taktiež v organických rozpúšťadlách. Vtáčiky si ich nedokážu syntetizovať, preto ich musia prijímať v potrave hotové, častejšie rastlinného, menej živočíšneho pôvodu. Účinne pôsobí na intenzitu lipochrómového vyfarbenia pravidelné podávanie napr. cvikly, červenej papriky, kapie a hlávkového šalátu, listov a kvetov púpavy, karotky, rôznych semien tráv, plevelov a burín. Známe je aj dofarbovanie vtákov doplnkovými syntetickými farbivami, ktorých základom sú pre farbu žltú luteín a jeho deriváty a pre farbu červenú kantaxantín alebo adonirubín. Cez tráviacu sústavu sa potom v čase preperovania krvnou cestou dostávajú tieto pigmenty do buniek operenia. Dôležité pritom sú rôzne redoxné a enzymaticko-katalytické procesy. Túto problematiku veľmi erudovane spracoval pán Marek Buranský z Nových Zámkov v článku „Sfarenie a vlastnosti peria“ 1 a 2, „Sfarbenie hláv a zobáka u amadín Gouldovej" v Novej Exote č. 7-8 a 9 / 2012 a č. 3/2013. Pozri http://www.gouldianfinches.eu/.

Niektoré zmeny v zafarbení peria môžu byť vyvolané modifikáciou, dočasnou zmenou sfarbenia pôvodného originálu. Je to zapríčinené alebo nedostatkom hodnotnej výživy v čase preperovania pri dlhodobom chove v zajatí. Napr. hýľ lesný (Pyrrhula pyrrhula), čečetka zimná (Acanthis flammea). Alebo, sezónne zmeny farby peria vtákov naštartované hormónmi v období toku. Tieto hormonálne zmeny sú prirodzené a pravidelné. Najmarkantnejšia je kontrastná zmena v čase toku, každoročne opakovaná u hýľa sivého (Rhodopechys obsoleta). Zmena svetlého zobáka na mimoriadne tmavú, až čiernu farbu zobáka sa dotýka vtákoch oboch pohlaví.



Obr. Hýľ sivý (Rhodopechys obsoleta)


Vosky sú tiež estery vyšších mastných kyselín, ale vyšších alkoholov s jedinou funkčnou skupinou -OH. Napríklad cetylalkohol C16H33OH, myricylalkohol C31H63OH a podobne. Sú to produkty niektorých orgánov rastlinných a živočíšnych tiel. Často slúžia ako ochranné vrstvy proti vnikaniu vody do tela ale aj naopak, proti vysýchaniu. Patria sem napr.: inulín, včelí vosk, vorvaňovina, lanolín a ďalšie, niektoré viac alebo menej známe.

Zložité lipidy majú vo svojich molekulách alkoholickú zložku, zložku vyšších mastných kyselín, kyselinu fosforečnú a niektorú organickú dusíkatú zásadu napr. etanolamín. Tieto voláme fosfatidy alebo fosfolipidy. V prípade, keď je v molekulách zložitých lipidov nahradená kyselina fosforečná molekulou jednoduchého cukru (galaktóza, alebo môže to byť aj molekula glukózy) hovoríme o glykolipidoch. Fosfolipidy i glykolipidy nachádzame v nervových bunkách, v semenách rastlín, vo vajciach a inde.


Zdroje: - foto sú prevzaté z internetu.
Pozri tiež:

Autor: RNDr. Ondrej Molčan

bandyleo@gmail.com

Návrat na obsah