Kríženie štiepiteľných znakov s crossing-overom - Biológia a genetika kanárikov

Kríženie štiepiteľných znakov s crossing-overom - Biológia a genetika kanárikov

chovateľ farebných kanárikov

Prejsť na obsah
Odporúčam do Vašej pozornosti:
- genetické pojmy:
- Mendelove zákony:
- genetické paradoxy:
- mutácie:
- kríženie:

Kríženie štiepiteľných znakov s crossing-overom

Genetika > Kríženie


Kríženie štiepiteľných kanárikov klasického melanínu,
radu: a, b, c, d, s crossing-overom u samčekov

(Transmission par crossing-over)


V predchádzajúcom článku som sa zameral na P:, G, a F1 generáciu rodičov, z ktorých samček bol štiepiteľný. Teraz na štyroch príkladoch porovnávam tých istých rodičov v genetickom prenose po crossing-overe u samčeka. Podotýkam, že crossing-over na gonozómoch u samičiek síce môže vzniknúť, ale len na homologických úsekoch (Z) a (W) chromozómov. Na väčšom úseku sú gonozómy (Z) a (W) však nehomologické. Crossing-over je vyznačený farebnými krúžkami (výmena alel), porovnajte alely a následné zmeny v F1 generácii.
K napísaniu tohto príspevku ma motivoval pán R. M. Pavelka z Košíc, ktorý mi pred časom poslal zaujímavý link na „zahraničnú literatúru" . Tento článok je výkladom uvedenej tabuľky, preložený a svojsky upravený autorom.

Uvedená tabuľka má štyri časti, ktoré sú vyhotovené v dvoch farbách. Číslovanie tabuliek je z ľava do prava. Prvý rad č.1 a č.2, druhý rad č.3 a č.4. Jedna farba rozoberá proces dedičnosti bez crossing-overu - Transmission classique (bola rozobraná v predchádzajúcom článku) a druhá farba zapisuje dej po crossing-overe - Transmission par crossing-over. V tomto článku sa budem zaoberať dedičnými procesmi pri crossing-overe. Porovnaním obidvoch článkov zistíme, že potomstvo v F1 je značne rozličné. Tí istí rodičia majú fenotypove iné potomstvo bez crossing-overu a iné, v prípade rekombinácie spôsobenej crossing-overom. Či dôjde ku grossing-overu, alebo nie, vopred sa nedá predpovedať.

Používaná symbolika v tabuľke je iná ako tá, ktorú bežne používam. Trvalo mi, kým som prišiel na podstatu v originále používaných symbolov. Gonozómy sú tu označené  X a Y, n+ = podľa W. Wienera (Č), n = (č), rb+ = (H) a rb = (h). Inak je všetko obdobné, P:, G (gamety A, B, C, D), F1, aj kombinácia gamet  A x C,  B x C,  A x D  a  B x D. Osobne používam v podobných prípadoch na označenie gamet malé písmená a, b, c, d, alebo čísla: 1 x 3,  2 x 3,  1 x 4  a  2 x 4  (pri klasickom mendelovskom genetickom postupe).


1. Pôvodný zápis samčeka ČčHh, terajší po crossing-overe a výmene alel čČHh x achátová 0,1 genotypom: Čh - -, (schéma 1)


Schéma 1
Popisuje zmenu štiepiteľnosti čierneho samčeka pôvodne štiepiteľného na izabelu, gonozóm b = (č+h). Po po grossing-overe sa stáva štiepiteľným na hnedý pigment, gonozóm a = (č+H) a achátový gonozóm b = (Č+h). Tým, že sa zmení rozloženie génov v gonozómoch, zmení sa aj fenotyp potomstva F1 (pozri ac, bc, ad, bd). V našom prípade s achátovou samičkou vznikajú čierne samce štiepiteľné na hnedé a achátové + achátové samce. Samičky budú hnedé a achátové. V predchádzajúcom článku pri tých istých rodičoch, bez crossing-overu potomstvo v F1 bolo nasledovné: čierne samce /štiep. na achát, achátové samce/štiep. na izabelu, samičky čierne a izabelové.


2. Pôvodný zápis samčeka čČHh, terajší po crossing-overe a výmene alel ČčHh x achátová 0,1 s genotypom: Čh - -, (schéma 2)



Schéma 2
 
Popisuje zmenu štiepiteľnosti čierneho samčeka pôvodne štiepiteľného na hnedý pigment a achát. Hnedý pigment - gonozóm a = (č+H), achát - gonozóm b = (Č+h).  Tým, že nastáva výmena farebne označených alel (crossing-over), má to vplyv na fenotyp potomstva F1 (pozri ac, bc, ad, bd). Vznikajú čierne samce/štiep. na achát + achátové samce/štiep. na izabelové. Samičky budú čierne a izabelové. V predchádzajúcom článku pri tých istých rodičoch, bez crossing-overu bolo potomstvo úplne iné: čierne samce/štiep. na hnedý a achátový melanín + achátové samce. Samičky hnedé a achátové.


3. Pôvodný zápis samčeka ČčHh, terajší po crossing-overe a výmene alel čČHh x izabelová 0,1 s genotypom: čh - -, (schéma 3)


Schéma 3
Pred crossingom bol čierny samček štiepiteľný na izabelu, gonozóm b = (č+h). Po po grossing-overe sa stáva štiepiteľným na hnedý pigment, gonozóm a = (č+H) a achát gonozóm b = (Č+h). S izabelovou samičkou vznikajú hnedé samce štiepiteľné na izabelové + achátové samce štiepiteľné na izabelové. Samičky budú hnedé a achátové. Porovnaj fenotyp F1 bez crossing-overu. Čierne samce štiepiteľné na izabelové + izabelové samce, samičky čierne a izabelové. Či vznikne jeden fenotyp, napr. (samičky hnedé a achátové), alebo druhý fenotyp, napr. (samičky čierne a izabelové) sa vopred nemôže určiť. Iba následne fenotypom dokumentovať, či došlo ku crossing-overu, alebo nie.


4. Pôvodný zápis samčeka čČHh, terajší po crossing-overe a výmene alel ČčHh x izabelová 0,1 s genotypom čh - -, (schéma 4)


Schéma 4
Pôvodne bol čierny samček štiepiteľný na hnedý pigment, gonozóm a = (č+H) a na achátový gonozóm b = (Č+h). Po výmene úsekov DNA v gonozómoch, t. j. po crossing-overe, sa zmenil jeho genotyp. V dôsledku vzniku gonozómu b = (č+h) sa následne liahnu čierne samčeky štiepiteľné na izabelu a izabelové. Samičky sú čierne a izabelové.


 
Text preložil, upravil a schémy spracoval autor.

Autor: RNDr. Ondrej Molčan
Grafická úprava: Ing. Vladimír Boroš

bandyleo@gmail.com

Návrat na obsah