Crossing-over - Biológia a genetika kanárikov

Crossing-over - Biológia a genetika kanárikov

chovateľ farebných kanárikov

Prejsť na obsah
Odporúčam do Vašej pozornosti:
- genetické pojmy:
- Mendelove zákony:
- genetické paradoxy:
- mutácie:
- kríženie:

Crossing-over

Genetika > Kríženie

Tento článok autora bol zverejnený v časopise Nová Exota č. 6/2018.


Pri chove kanárikov len málo chovateľov vydrží kratšiu, alebo dlhšiu dobu, s chovom homozygotných jedincov, ktoré sú podľa viacerých chovateľov najkrajšie. Vedome, ale i nevedome, kúpou nových vtáčikov si svoj chov „zheterozygotní“. Je veľmi dôležité poznať nielen pôvod, ale rodokmeň svojich kanárikov. Ináč sa dočkáme nemilých prekvapení. Keď prirátame naviac silu variability dedičnosti, ktorá občas prinesie mutáciu, genetickú rekombináciu, alebo aj iné nededičné zmeny fenotypu, budeme potom zaskočení. Ale pozor, dlhodobé párenie homozygota s homozygotom, z času na čas môže priniesť aj isté nevhodné zmeny, odchýlky vo fenotype, ktoré nevyhovujú štandardu.

Vysvetliť, čo je crossing-over, sa patrí v základných genetických pojmoch. Crossing-over je pomerne častý dej, skutočnosť pri ktorej sa vymení v chromatídach časť molekly DNA. Dochádza k prekríženiu chromatíd a k následnému oddeleniu. Dve alely A a B, (dva gény), čím sú od seba viac vzdialené, tým je väčšia šanca, že pri prekrížení sa od seba oddelia. Keď sú tesne, alebo blízko pri sebe, je malá pravdepodobnosť, že k prekríženiu dôjde práve medzi týmito génmi.

Pre jednoduchosť uvediem takýto príklad. Predstavte si meter, napríklad stolársky - 100 cm. Jeden gén (A) je na číslici napr. 8 a druhý gén (B) je na čísle 92. Zavrite oči a zlomte, preseknite tento meter na dve časti. Hocikde nastane zlomenie, čísla 8 a 92 sa vždy dostanú od seba, do dvoch odlomených častí. Tento príklad označujeme ako neúplná väzba génov. Ale, keď sú dva gény celkom blízko, napríklad na čísle 35 gén (A) a čísle 37 gén (B), tak je len malá pravdepodobnosť, šanca, že sa Vám so zatvorenými očami podarí zlomiť meter presne na čísle 36. Potrebujete veľa pokusov na to, aby ste alely (A) na čísle 35 a (B) čísle 37 od seba oddelili. Toto je úplná väzba génov.

Pre pochopenie opakujem, že pri crossing-overe vznikajú alelomorfné dvojice a to: AB, Ab, aB, ab. Ak by však nedošlo ku grossing-overu, k výmene častí chromatíd, vznikali by len dvojice alel AB, ako aj ab. Crossing-overom vzniknuté nové alely Ab, aB dávajú vznik novým fenotypom. V schéme (dole), v genotypovom zápise heterozygota v obidvoch znakoch AaBb sú dva chromozómy, rozštiepené na štyri chromatídy, z ktorých vnútorné chromatídy sa podieľajú na výmene časti molekuly DNA, v skutočnosti alel - génov.

  
Obr.   Schéma crossing-overu
  

Crossing-over teraz podľa nemeckej symboliky Norberta Schramma (pozri Nová Exota č. 12/2017 – Symbolika používaná v Nemecku).
Čierny samček homozygot v obidvoch znakoch má alely (s+,s+), a (d+,d+) a genotyp Z(s+d+) Z(s+d+),
 
Čierny samček heterozygot v obidvoch znakoch má alely (s+,s), a (d+,dr) a genotyp  Z(s+ d+)Z(s dr),
 
Crossing-overom vzniká jedinec s novým genotypom Z(s+dr) Z(s d+), je to čierny 1,0 dvojnásobný heterozygot v obidvoch znakoch a je štiepiteľný na hnedý pigment a na zosvetlenie.

Ukážeme si, čo vznikne krížením takéhoto čierneho samčeka s izabelovou samičkou.

Genotyp P:
Z(s+dr)
Z(s d+)
x
Z(s dr)
W
Fenotyp P:
čierny 1,0
po crossingu
x
0,1  izabelová
Gamety P:
Z(s+dr),
Z(s d+),
Z(s dr),
W,
.
Gamety
Z ( s dr )

W
Z (s+dr)
1
Z (s+dr) Z (sdr)

3
Z (s+dr) W
Z (s d+)
2
Z (s d+) Z (sdr)
4
Z (s d+) W

Tab. F1 - gamety 1,0 (po crossingu) Z(s+dr) Z(s+d+) sú zapísané vľavo pod sebou;
       gamety 0,1 Z(s dr) W sú zapísané vodorovne;
potomstvo F1 je označené 1, 2, 3, 4.

         
V tomto prípade nevznikajú len čierne jedince, ale achátové (1 a 3) a hnedé (2 a 4), ktoré uvádza tabuľka F1. Pritom čierna farba dominuje nad ostatnými: achát, hnedá, izabela (ale aj pastel, opál, topas a iné mutácie).
  
1. Je achátový samček s dvomi chromozómami (Z), Má nezmutovanú čiernu alelu (s+), ktorá dominuje nad hnedou (s), tým pádom melanín je štiepiteľný na hnedú farbu. K tomu ešte duplované zosvetlenie (dr). Fenotypovo kombinácia dáva zosvetlený čierny melanín, t. j. achát.
  
2. Je hnedý samček s dvomi rovnakými alelami (s) homozygot, pričom nezosvetlená alela (d+) dominuje nad zosvetlenou alelou (dr). Vták je fenotypove hnedý, štiepiteľný na zosvetlenie t. j. – izabelu.
  
3. Je achátová samička, má jeden pohlavný chromozóm (Z) a jeden chromozóm (W). Genotyp obsahuje alelu pre čiernu farbu (s+) a zosvetlenie (dr), to značí fenotypove achát.
  
4. Je hnedá nezosvetlená samička, na chromozóme (Z) je nositeľka alely pre hnedú farbu (s) a nezosvetlenie (d+). Fenotyp je hnedý.
      
 
Krížením čierneho samčeka bez crossing-overu s izabelovou samičkou (pozri nasledovnú tabuľku) v F1 vzniká len čierne potomstvo. Všetky čierne samce (1 a 2) sú štiepiteľné na izabelu a čierne samičky (3 a 4) sú bez štiepiteľnosti. V porovnaní s našim prvým príkladom s crossing-over, tabuľka F1 (genotypy a fenotypy 1, 2, 3, 4), je to zreteľne veľký rozdiel.

Genotyp P:
Z(s+d+)
Z(s+d+)
x
Z(s dr)
W
Fenotyp P:
1,0 čierny
bez crosingu
x
0,1  izabelová
Gamety P:
Z(s+d+),
Z(s+d+),
Z(s dr),
W,
.
Gamety
Z ( s dr )

W
Z (s+d+)
1
Z (s+d+)  Z (sdr)

3
Z (s+d+) W
Z (s+d+)
2
Z (s+d+) Z (sdr)
4
Z (s+d+) W

 

Preložené a upravené podľa:
Prevzatá symbolika od Norberta Schramma: Z, W, s, s+, d+,   dr,
  
Autor: RNDr. Ondrej Molčan
Grafická úprava: Ing. Vladimír Boroš

bandyleo@gmail.com

Návrat na obsah